12. Zbierka literárnych prác: Hľadanie svetla - Rodav o vudut
Eva Plešková
Vianoce s otcom
Prichádza zima, sneží.
V izbe oheň horí.
Každý čaká,
že Vianoce už prichádzajú.
K stolu si posadáme,
jedla je pre každého dosť.
Všetci, čo sme tu, myslíme na teba.
Ako si tu s nami, ako na zdravie pripíjaš,
ako nám šťastie želáš.
Že si tu, s nami sa zabávaš, na husličkách hráš.
Tvoje miesto je však prázdne,
bez teba zábavy niet,
nie sú tvoje pesničky,
čo ich hrali tvoje husličky.
Všetci však vieme a spomíname,
čo si nám vravieval.
Radi sa majte, na seba sa nehnevajte,
svoj život žite tak ako najlepšie viete.
Žite tak, aby ste si mysleli,
že každý váš deň sú Vianoce.
Žite s radosťou.
Takto na teba spomíname
v tento vianočný čas,
otec náš.
Lukáš Vavra
Opíjanie básnikov
Za pohár mrakov si nalejte.
Pozor, len sa neopi!
Poležte si tam, kde sú modré aleje.
Ach tie ružové sny, tie ružové sny!
Potom sa ale musíte zobudiť,
nič netrvá večne.
Otvoríte oči a začnete žízniť,
po vodu si ale musíte dôjsť, človeče.
Fantáziu, tú spiacu krásku,
Bozkávajú, ukladajú na páperie,
len blázni, ktorí z reality hasnú.
Básnik nepije jak človek život,
ale opíja ho snenie.
Janka Plešková
Pravda
nevinní ľudia doplácajú za hriešnikov,
ľud sa bojí postaviť sa za pravdu
či naopak, či ľudia už viac nevládzu?
bojovať za spravodlivosť je dnes ťažké.
zlomyseľníci nás nesmú ovládať
pravdu treba chytiť a držať sa jej
ovládaní stanú sa vládcami
a vládcovia padnú so sklonenými hlavami.
Karačoňa mre dadeha
Kana jevend avel, o iv perel,
ando khera jakh taťarel.
Sako užarel, te paťal, kaj avel
amari bari Karačoňa.
Pali kafidi bešaha, o haben
aman ovla, bokoľa, phabora,
sa jekhetane hasa.
Savore, so adaj sľam,
Gondolinas pre tute.
Sar amenca bešes,
Sar pijes pro amaro sastipe,
te pri amari bach.
Sar tu adaj sľal, sar asas, sar savore khelas.
Bi tute adaj čučo than,
bi tutu adaj Nakhelas.
Nane tri diľori, nane tri lavutica.
Čak sako jekh džanas, te leperas,
sar amenge vakeres: Kamen tumen, narušen,
napelinen tumen, dživen tumaro dživipe sar
lekfeder kamen.
Gondolinen, dživen sako dive,
sar tumen te ovel Karačoňa.
Dživen lošaha.
Avka pre tute gondolinav
te adi Karačoňa
mro lačho dadoro leperav.
Poetikengero maťuviben
Čhoren peske zejgoskere kotora pohariste.
Merkin, čak namaťuv!
Pašľin peske odoj, kaj kike aleja pes buchľaren.
Ach ola ružovo sune, ola ružovo sune
Numa pajk mušines kada soviben te phagerel,
upre te ušťel,
ňiso bijalo peskero agor na ačhel.
O jakha phundraven u muj pes šuťarel,
vašo paňi korkoro te chuťel peske mušines, manušeha.
La fantzija, ola šukarora savi sovel,
čumidkeren, pro lokore papjeri la rakinen,
čak dilinore save čačipanskerestar thasaven.
O poetos napijel sar manuš o dživipen,
joj andre leskero suno mato ačhel.
Čačipen
žuže, lačhe manuša doperen vašo avrengere bini o nipos daral te uštel vašo čačipen
či pro visaripen hin imar oda,
kaj o manuša imar nabirinen?
te marel vaš o čačipen hin adadive pharipen
bilačhe gindipnaha amen naštik zphanden
o čačipen kampel te chudel u te chudel pes latar
o šerale perena tele,
lengere šera banďarde ačhena.